Investičné zlato- je čas na predaj alebo sporenie ?
13.09.2011 14:44
Investičné zlato- jednorazový nákup alebo sporenie
Zlato má všetko, čo potrebuje k tomu, aby bolo peniazmi. Avšak papierové meny aj napriek tomu, že práve ich považujeme za peniaze, začínajú strácať jednu dôležitú funkciu – prestávajú uchovávať bohatstvo v čase, keďže inflácia je bežnou hospodárskou politikou. Práve hrozba vysokej inflácie robí investičné zlato atraktívnejšími peniazmi ako akékoľvek papierové meny.
• investičné zlato predstavuje revolučnú a účinnú metódu postupnej výmeny virtuálnej hodnoty papierových bankoviek za skutočnú a veľmi stabilnú hodnotu rýdzeho investičnéhozlata. Ak hodnota investičního zlata v priebehu posledných piatich rokov vzrástla o 180% oproti hodnote papierových bankoviek, vypovedá tento fakt skôr len o tom, ako ľahko (a nenápadne) sa môže meniť virtuálna hodnota bankoviek.
• To znamená, že keby mal bežný človek kedykoľvek počas posledných piatich rokov voľných 50 EUR rozhodol by sa tieto peniaze neposlať na svoj bežný účet, ale vymenil by si ich za rýdze investičné zlato, dnes by mal (vyjadrené v rovnakých bankovkách) na svojom bežnom účte trojnásobnú hodnotu.
• Bolo by teda škoda nevyužiť investičné zlato a jeho stáročiami preverené vlastnosti bezpečného zachovania svojej vlastnej hodnoty k ochrane každého ťažko zarobeného eura sporiteľa.
• Vďaka globálne sa rozrastajúcemu zadĺženiu štátnych ekonomík v období riadeného tlačenia veľkého množstva ničím nekrytých bankoviek za éry znižovania úrokových sadzieb na úrovni sotva pokrývajúcej infláciu sa čím ďalej, viac ľudí odvracia od neistej hodnoty bankoviek ku skutočnej hodnote investičného zlata ako bezpečnému prístavu, schopného zachovať hodnotu majetku aj pre budúce dni.
• Sporiteľ snažiaci sa dlhodobo a efektívnejšie chrániť hodnotu svojho získaného majetku, môže nakupovať investičné zlato postupnou formou investície a tým sa vyhnúť aj prípadnému riziku investície do zlata formou jediného väčšieho nákupu.
Skutočný dôvod vlastniť investičné zlato
Asi najdôležitejším ekonomickým konceptom monetárnej politiky je pozitívna a negatívna hodnota peňazí. investičné zlato predstavuje pozitívnu hodnotu, keďže ako pôvodné peniaze vždy slúžilo k tomu, aby sa do neho ukladal kapitál vo forme úspor. Každý produkt, ktorý výrobca nespotreboval na trhu predal za zlato a tak prebytok svojej práce uložil do tohto drahého kovu. Keď bolo treba, tak zlato predal a získal prebytok iného výrobcu. Zlato tak predstavovalo kapitál – základnú podmienku ekonomického rastu. Neskôr sa systém zefektívnil tak, že sa začali používať zmenky, ktoré boli vymenené za zlato na požiadanie. Potom sa začal používať frakčný rezervný systém, čo znamenalo, že zmeniek bolo v obehu oveľa viac ako reálneho zlata. Zo zmeniek sa stali papierové peniaze a zlato slúžilo iba na vyrovnávanie obchodných transakcií. Celý systém bol stále relatívne zdravý a funkčný.
Avšak v roku 1971 sa celý systém rozpadol s tým, ako USA jednostranne odstúpili od Bretton-Wodskeho systému mien a skončila sa tak vymeniteľnosť papierových peňazí za zlato. Tým, že prestala existovať súvislosť medzi zlatom a papierovými menami, z papierových mien sa stali inštrumenty s negatívnou hodnotou. Znamená to, že každá bankovka nepredstavuje aktívum (ako to bolo pri zlate) ale predstavuje pasívum (dlh). Každý kus papierových peňazí je niekoho dlh. Do systému sa tak peniaze môžu dostať iba vo forme úveru (či bankový alebo vládny), čo znamená, že s každou bankovkou je spojená príslušná úroková platba. V systéme tak existuje dodatočný úrok, ktorý sa automaticky kumuluje a zvyšuje veľkosť dlhu.
Keď bolo zlato peniazmi, tak sa dlh zlikvidoval vyplatením zlata. V súčasnosti je však každé splatenie dlhu iba presunom dlžných inštrumentov od jedného subjektu k druhému. Celkový dlh v systéme preto na základe úrokov z úverov iba rastie. Dlh systému sa nedá prirodzene zlikvidovať. V roku 1971 preto svet prišiel o možnosť zbavenia sa dlhu jeho vyplatením a jediným spôsob likvidácie dlhu sa stáva bankrot alebo znehodnotenie meny (hyperinflácia).
Budúcnosť papierových peňazí ?
Čisto logicky neexistuje z dlhodobého hľadiska iná možnosť ako reset systému papierových peňazí, kedy sa veľká väčšina dlhov znehodnotí buď bankrotom, čo by sa stalo pomocou deflácie ako tomu bolo v prípade Veľkej hospodárskej depresie alebo sa znehodnotí hyperinfláciou ako tomu bolo v prípade Weimarskej republiky. Dlhodobé vyhliadky globálnych finančných aktív sú tak extrémne zlé.
Toto je aj dôvod, prečo politici preferujú nízku infláciu, čiže postupné znehodnocovanie papierových peňazí. Od roku 1971 tak dolár stratil 60% parity svojej kúpnej sily (kôš tovarov, ktoré sa dajú kúpiť za dolár), nehovoriac o ostatných menách. Avšak aj napriek tomu musí dlh naďalej rásť, pokiaľ má byť systém zachovaný. Preto globálne zadlžovanie pokračuje. Nikto však nevie povedať kedy a ako sa reset systému spustí a preto treba byť pripravený.
Myslieť si, že keď momentálne zjavný problém neexistuje tak ho môžeme ignorovať, nie je optimálna cestou. Venovať preto čas a úsilie o ochranu svojho majetku aj formou investičného zlata by malo byť pre každého jednou z hlavných priorít.