Komodity a deriváty lákajú na špekulácie
09.11.2011 21:28
Možnosť zisku ale aj riziko investovania je však vyššie ako pri klasickom investovaní .
Prostredníctvom derivátov môžu investori špekulovať na rast aj pokles ceny alebo aj na komplikovanejšie situácie. Možnosť špekulovať aj na iný vývoj ako je rast predstavuje pre obchodníkov nemalú výhodu.
Finančné deriváty s rozvojom elektronického obchodovania v posledných rokoch nie sú len výsadou investičných profesionálov, ale získavajú si čoraz väčšiu podporu aj u drobných obchodníkov, ktorým ponúkajú možnosť špekulovať na najrozličnejšie trhové situácie.
U drobných obchodníkov sa najväčšej obľube tešia menové deriváty,
Veľký záujem je aj o obchodovanie s komoditnými derivátmi,
nakoľko minimálne ceny ropy a zlata sa pomerne často skloňujú v rôznych médiách.
V úzadí však ostáva ďalšia veľká skupina derivátov - akciové deriváty,
teda finančné nástroje, ktorých hodnota sa odvíja od ceny akcií.
Ich výhodou je, že drobní obchodníci nie sú obmedzení len na klasické „long only" investovanie, pri ktorom očakávajú, že výnos nákupu akcie pozostávajúci zo zmeny jej hodnoty a dividend bude kladný. Prostredníctvom akciových derivátov môžu špekulovať aj na pokles ceny akcií, alebo aj na komplikovanejšie situácie, ako je napríklad nízka či vysoká volatilita, či odlišný vývoj v krátkodobom a dlhodobom horizonte. Možnosť špekulovať aj na iný vývoj ako je rast predstavuje pre obchodníkov nemalú výhodu, najmä pri súčasnom neistom ekonomickom vývoji, ktorý sa na akciových trhoch prejavuje vysokou volatilitou. Na druhej strane je však riziko investovania do akciových derivátov najmä kvôli prítomnosti pákového efektu pri viacerých derivátových nástrojoch vyššie ako pri klasickom investovaní do akcií.
Opcie na akcie
Globálne sú najobľúbenejšími akciovými derivátmi opcie na akcie. Tie dávajú upisovateľovi (predávajúcemu) právo v budúcnosti buď kúpiť
/predať danú akciu za dohodnutú cenu, pričom jej kupujúci musí v prípade, že sa upisovateľ rozhodne
svoje právo uplatniť, danú akciu predať/kúpiť. Za toto právo platí upisovateľ kupujúcemu opcie tzv. opčnú prémiu. Právo kúpiť využíva upisovateľ opcie v prípade, že je trhová cena akcie vyššia ako dohodnutá, pričom jeho zárobok je rozdiel medzi trhovou a dohodnutou cenou znížený o opčnú prémiu. Naopak, pokiaľ je trhová cena nižšia ako dohodnutá, nechá upisovateľ opciu vypršať a zaplatí kupujúcemu opčnú prémiu. V prípade predajnej opcie je mechanizmus presne opačný. Na obľúbenosti pridáva opciám najmä možnosť
ich vzájomnej kombinácie, prostredníctvom ktorej môže obchodník špekulovať na rôzne trhové situácie - vysokú či nízku volatilitu, mierny rast či pokles, rast/pokles v krátkodobom a pokles/rast v dlhodobom horizonte, pohyb ceny v určitom pásme...
Futures kontrakty
K dispozícií sú obchodníkom aj futures kontrakty, prostredníctvom ktorých môžu špekulovať podobne ako v prípade opcií na to, aká bude cena akcie v určitý dátum, rozdiel oproti opciám však je, že upisovateľ nemá právo, ale povinnosť kúpiť/predať akciu. Futures kontrakty sú teda menej flexibilné pri tvorbe investičných stratégií.
CFD-kontrakty
Ďalšími široko využívanými derivátmi na akcie sú CFD-kontrakty (kontrakty na vyrovnanie rozdielov) ktoré umožňujú obchodníkom nakúpiť, alebo predať určité množstvo akcií iba na základe zloženia zálohy (marže), ktorou sa garantuje vyúčtovanie obchodovaného pokynu v prípade, že sa kurz zmení spôsobom, ktorý je pre obchodníka nevýhodný
. V praxi to znamená, že obchodníkovi sa v závislosti od veľkosti páky znásobujú zisky, ale aj straty. CFD-kontrakty na akcie však mali jednu nevýhodu, ktorou bola nemožnosť nároku na dividendu, keďže obchodníci akcie fyzicky nevlastnili. Tento problém vyriešil príchod CFD-kontraktov s priamym prístupom na trh, pri ktorých obchodníkov maklér priamo akcie nakupuje a obchodník tak nestráca nárok na dividendu.
Viac o obchodovaní s CFD-kontraktmi na akcie nájdete tu.
FUTURES alebo CFD na akciové indexy
Derivátové kontrakty nie sú obmedzené len na konkrétne akciové tituly, ale podkladovým aktívom môže byť aj akciový index. Výhodou akciových indexov je, že reprezentujú vývoj v celom segmente akcií a výrazne tak znižujú podnikovo špecifické riziko nečakanej udalosti spojené s investovaním do konkrétnej akcie. Názorným príkladom takéhoto rizika sú akcie BP, ktoré po ekologickej katastrofe v Mexickom zálive prišli o vyše polovicu hodnoty a zároveň spoločnosť dočasne pozastavila aj vyplácanie dividend, cenou britského indexu FTSE 100 to však zahýbalo len okrajovo. Prostredníctvom špecifických indexov je možné získať expozíciu aj voči skupine rôznych druhov akcií, napríklad podľa sektora (finančný, farmaceutický, technologický...), trhovej kapitalizácie (vysoká, stredná, nízka), alebo aj regiónu (národný, regionálny, globálny, rozvojové krajiny...).